Recenzia: Mengeleho dievča

23. února 2018 v 16:26 | ~Freya |  Knihy
Mengeleho dievča


Názov: Mengeleho dievča
Autor: Viola Stern Fischerová, Veronika Homolová Tóthová
Rok vydania: 2016
Počet strán: 368

Obsah:
Každý večer, keď myslím na svojich drahých, ktorí už nežijú, si hovorím: Ako si to mohla prežiť? Sama neviem. Bolo to naozaj iba o šťastí a náhode

To sú slová Violy Fischerovej, ženy, ktorá prežila Mengeleho pokusy, štyri koncentračné tábory a nakoniec nacistom utiekla.
Tá hrozná doba stvorila množstvo príbehov. Príbehov o odvahe, statočnosti, láskavosti a obetovaní sa, ale aj o zlobe, podlosti a obludnom ponižovaní iných ľudských bytostí. Príbeh Violy Fischerovej je však výnimočný. Ona totiž okrem toho, že prežila peklo táborov smrti a našla v sebe silu na riskantný útek, dokázala ešte niečo. Vďaka nej chytili brutálnu dozorkyňu z Birkenau.
Po vojne sa náhodou stretla so svojou veľkou láskou. Mužom, o ktorom roky nevedela, či ešte žije. Ale nakoniec sa vydala za niekoho iného. Rytiera. Skutočného novodobého rytiera, ktorý získal toto vyznamenanie od francúzskeho prezidenta za statočnosť v boji na strane Spojencov.
(martinus.sk)

Môj názor:
Knihu mi požičal spolužiak len tak náhodou, nejak v pláne som ju čítať nemala. Ale keď už som ju držala v rukách, vravím si - prečo nie? Príbeh bol krásny, miestami dojímavý, miestami sa mi až zastavil rozum nad tým, akí dokážu byť ľudia krutí. Určite by som odporúčala každému, koho aspoň trošku táto tematika zaujíma. Páčilo sa mi, ako bola opísaná Violina prvá láska, ako bol popísaný vzťah jej rodičov, a vlastne všeobecne vzťahy medzi manželmi v tej dobe. V dnešnej dobe sú také skôr vzácnosťou. Samozrejme, veľmi so sa vytešovala zo psíka Bundžiho, to bol môj veľký favorit :)
Čo sa sklamalo? Čakala som trošku viac opisov Mengeleho pokusov. Samozrejme, zopár ich tam spomenutých bolo, a neboli dvakrát príjemné na čítanie, ale na to, že robil rôzne gynekologické pokusy, z ktorých aj podľa tejto knihy ostávali u žien následky (a ani samotná pani Stern Fischer si podľa vlastných slov nebola istá, či bude môcť mať deti), tam toho bolo spomenutého veľmi málo. Neviem, či to bolo až tak kruté, že sa rozhodli to vycenzúrovať, alebo o tom pani Stern Fischer nechcela hovoriť. No myslím, že by to knihe dalo taký iný... hm... šmrnc? Tri štvrtiny príbehu boli skôr len akési rozprávanie toho, čo sa dialo predtým, než sa Židia konkrétne z Lučenca (vrátane pani Stern Fischer) dostali do Osvienčimu. Až ku koncu to naozaj začalo byť také, ako som si to predstavovala. Avšak, aj tu toho bolo celkom málo, zniesla by som toho ešte viac. Čo ma ale zároveň doviedlo k takému záveru, že som asi totálne bezcitná, lebo mnoho ľudí pri tejto knihe plakalo. Ja nie. Samozrejme, striaslo ma pri predstave tých experimentov, cítila som aj istú úzkosť, ale nebolo mi do plaču od dojatia či ľútosti. Záver ma potešil v tom, že Bundži bol v poriadku u novej rodinky :)
Zhrnula by som to asi tak, že príbeh to bol krásny, naozaj stojí za prečítanie a zamyslenie sa. Zaráža ma, že sa ešte stále nájdu ľudia, ktorí odmietajú a popierajú, že sa niečo takéto vo svete naozaj stalo. Zároveň obdivujem ľudí ako pani Viola, ktorí v sebe našli tú silu prežiť. Verím, že to rozhodne nebolo jednoduché, a pevne dúfam, že sa už nič takéto nikdy nezopakuje. Nikde a nikomu.

Moje hodnotenie: 4,5/5
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama