Manchester 2018

14. září 2018 v 19:57 | ~Freya |  Denník cestovateľky
Zdravím Vás pri prvom článku v rubrike, ktorú som nazvala "Denník cestovateľky" :) Rada by som Vám priblížila môj prvý veľký výlet, na ktorý som sa prvýkrát vybrala sama a celý som si ho aj hradila sama :)

Destination: Manchester, UK
Date: 13-16.4.2018
Purpose: football match

!!!Fotky sú moje vlastné, poprosím nekopírovať!!!



Do Manchestru som odchádzala vo veľmi symbolický deň, piatok trinásteho :D Lietadlo mi odchádzalo o 10:35 z Bratislavy. Bola som z toho dosť nervózna, lebo prvýkrát som išla sama na takýto trip lietadlom. Milujem lietanie, čiže toho som sa nebála, skôr ma vždy dokáže vystresovať celá tá kontrola a chaos okolo toho :D Letela som na letisko Leeds-Bradford, odkiaľ som sa potom musela prepraviť do Manchestru.


Keď som doletela do Leedsu a vymotala sa z toho chaosu, pustila som sa do hľadania zastávky autobusu. Našťastie, nebolo ťažké ho nájsť, keďže bus s názvom Flying Tiger tam bol len jeden :D Tu som sa celkom pobavila, keď ma ujo šofér oslovil "sweetie" :D Z letiska som týmto busom šla vyše pol hodiny priamo do centra na vlakovú stanicu. Tu prišli ďalšie stresové momenty. Prvý z toho, že "ako, preboha, zistím, kde to mám vlastne vystúpiť" - našťastie, ujo šofér zahlásil, že už je vlaková stanica, tak som vystúpila správne. Stresový moment číslo dva nastal, keď som sa dotrepala priamo na stanicu a zbadala som tam tie cedule s rozpismi vlakov. Trochu som sa nechala zmiasť časovým posunom, keďže tam je o hodinu menej, a vystresovala som sa, že mi zdrhol vlak. Tak som volala ujovi z cestovky, kde som si zájazd kupovala, nech mi povie, čo mám robiť. Ten ma našťastie upokojil, že vlak mi ešte neodišiel :D

(Ospravedlňujem sa, že je ten obrázok tak opačne, v počítači mám správne natočenie, ale tu mi to
nechce otočiť, nechápem, prečo...)

Vo vlaku som strávila okolo hodiny. Doviezla som sa do Manchestru, kde ma hneď prekvapilo to, že tam bola strašná kosa, no aj napriek tomu im tam pri chodníku rástli a kvitli narcisy :D


Mierne šoky som chytala na zastávke metra, keď som si kupovala lístok na metrolinku. Vôbec mi to nefungovalo! Takmer som sa tam rozrevala, lebo keď som oslovila týpka, či mi neporadí, poslal ma do kelu :D Našťastie som to tam potom nejako vymyslela, lístok som kúpila, naložila som sa do metrolinky a hurá na hotel :D

(Metrolinkaaaa)


(Zastávka metra, na ktorej som "bývala")

Do hotela som sa dotrepala vo večerných hodinách, okolo siedmej to bolo. Taký milý chalanko tam bol na recepcii, vypísala som mu tam papiere, dostala som kartičku a hurá na izbu :D Dokonca som zistila, že manažérka toho hotela bola Slovenka :D Na hotelíku som mala raňajky zadarmo, čo bol vynikajúci bonus k môjmu dobrodružstvu!

Na druhý deň, čo bola sobota, ma čakali prehliadky štadiónov. Najprv to bol Old Trafford, potom Etihad. Samozrejme, že na Old Trafford som zablúdila a tour som nestihla, tak ma museli presunúť na neskorší, na ktorý som čakala potom dve hodiny. Šikovnosť moja, neopúšťaj ma :D Každopádne, stálo to za všetky drobné, štadión som si úplne zamilovala! Tým, že som veľkým fanúšikom Manchestru United, a Old Trafford je ich domáci štadión, som si to tam aj patrične užila.


Vovnútri som si počas čakania na tour prezrela múzeum, ktoré tam bolo. Poviem vám, toľko trofejí pokope som ešte v živote nevidela. Bolo to neuveriteľne fascinujúce! A ja som tam zbožňovala každý centimeter :D




Po dvoch hodinách čakania som sa konečne dostala na tour okolo štadióna. Poviem vám, bolo to IMPRESSIVE! Do toho štadióna sa vlezie niečo okolo 75 000 ľudí. To je neskutočná masa, väčší štadión v Anglicku sa nachádza len v Londýne, je ním Wembley, tam sa vlezie tuším nejakých 90 000 ľudí. V tom čase tam prebiehali Commonwealth games. Na štadióne som strávila zhruba hodinku. Bolo to niečo neuveriteľné, tak vyradostená som dlho nebola :D



Okrem iného som sa dozvedela, že komentátori sa do svojich boxov dostávajú tak, že sa prejdú po streche a tam majú taký otvor, kde je rebrík a tam potom zlezú. Pre ľudí, čo sa boja výšok, ako stvorené :D Potom sme zamierili do šatní, kde viseli dresy hráčov. Týpek, ktorý nás sprevádzal, ma celkom pobavil, keď zbadal, ako ľudia začali obchytkávať tie dresy. Vtedy zahlásil, že nie, hráči tie dresy nikdy oblečené nemali ani mať nebudú, lebo "kto by si obliekol dres, ktorý obchytká niekoľko stoviek ľudí denne" :D


Zo šatne sme sa presunuli k tunelu, kadiaľ vychádzajú hráči. Vlastne, týmto už veľmi ani nevychádzajú, teraz už používajú bočné tunely. Tento tam ale stojí už celkom slušne dlho, ak si správne pamätám, je to jediná pôvodná vec, ktorá tam stojí po druhej svetovej, a využíva sa pri výnimočných príležitostiach.



Potom som sa ponáhľala na prehliadku ku konkurentom - na Etihad :D Bolo to tam trošku zvláštne, keďže všetci tam pobiehali v modrom, len ja tam s červeným šálom na krku :D Radšej som ho síce stiahla a niesla v ruke, no zázerom som sa nevyhla :D A úprimne, bolo mi tam dosť nepríjemne už aj z toho, že ten týpek, čo nás sprevádzal, bol zjavne veľký fanúšik Man Shitty a strašne ich tam vychvaľoval, akí sú úžasní, ale tak my vieme svoje :D

(Táto trofej sa mi tak neskutočne páči, ach, nepomôžem si...)


Tento štadión je o niečo menší ako Old Trafford, vlezie sa tam niečo okolo 60 000 ľudí, no ak ma pamäť neklame, vrajsa tam mala rozširovať kapacita na nejakých 68 000 ľudí. Aj tak je menší ako Old Trafford :D Aj tu som zavítala do šatne, ktorá bola na rozdiel od tej v Old Trafforde kruhová, nie štvorcová. Tu som sa tiež dozvedela rôzne historky, ako im zlodej "vykradol" veci a poprehadzoval veci tak, že si hráči našli mobily iných hráčov, alebo že miestnosť je kruhová, aby trénera všetci počuli, atď. Celkom zaujímavé, no aj tak ich nemám rada :D

V nedeľu nasledovala návšteva Národného futbalového múzea. Doviedlo ma sem GPS-ko :D Vstup bol zadarmo, čo ma celkom prekvapilo, ale nesťažujem sa :D


(Toto auto chcem!)


(Toto akvárko je moja osobná favoritka :D V strede je loptička na štránku, čiže keď do toho rybka buchne,
môže dať gól. Haluz, nie? :D )

(Vidíte to tam? Rok 1969? Víťaz UEFA poháru :) )




No a potom nasledoval samotný zápas. To bolo niečo neuveriteľné! Pred štadiónom to žilo už 4 hodiny pred zápasom. Ľudia tam predávali šály rôzneho druhu, tričká, dresy, čiapky, všetko možné od výmyslu sveta. Tu som otrieskala najviac peňazí :D Okrem môjho šálu, ktorý som si doniesla so sebou, som si kúpila ešte asi 4 ďalšie, plus z oficiálneho obchodu mám dres jedného z mojich obľúbených hráčov (ktorý inak nebol lacný). Toľko národa pokope som naozaj ešte nevidela. Atmosféra bola skvelá, až na to počasíčko - pekne tam začalo liať. Mne osobne to neprekážalo, keďže ja dážď milujem :D Čo ma však nepotešilo, bol výsledok. Hrali sme s West Brom-om,čo bol v tom čase posledný klub v tabuľke, a prehrali sme 0-1 :( Na hotel som potom došla úplne skleslá, ale stálo to za to aj napriek tomu. Keď sme sa po zápase vytrepali zo štadióna, premávka tam doslova stála. Prestavte si vypredaný štadión (vyše 75 500 ľudí), ako sa trepe centrom na zastávky metrolinky :D



No a to bol môj prvý výlet mimo domova :D V pondelok som letela domov a nebolo mi dvakrát do smiechu - jednak z toho výsledku, a jednak aj z toho, že sa mi veru domov ísť veľmi nechcelo :D Keď tak na to spomínam, už teraz sa mi tam chce vrátiť. Hoci nemám rada zimu (a tam mi vtedy bolo fest chladno), myslím, že by som bola ochotná to prežiť :D Navyše, Manchester nie je mesto náročné na orientáciu. Dokonca by som si tam vedela nájsť aj robotku, príležitostí tam je dosť. Každopádne, určite sa tam ešte minimálne raz na zápas chystám :)
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Sayami Sayami | E-mail | Web | 19. září 2018 v 8:23 | Reagovat

Skvelé, že si bola s takýmto výletom spokojná. Dobre padne ísť niekam mimo Slovenska, aspoň teda ja to vnímam väčšinou pozitívne (výnimkou bolo Bulharsko, tam nikdy viac nepôjdem), pretože predsa len iné prostredie, iné normy, ľudia, mentalita... Človeku sa viac otvoria oči a má vďaka tomu iný pohľad na svet. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama